„Omša“ si kladie otázky ohľadom identity človeka v kontexte náboženskom a hľadá na ne aspoň čiastočné odpovede. Pri tvorbe tohoto sóla sa stretli choreograf a tanečník, obaja vyrastajúci a ovplyvnení úplne odlišnýmy spirituálnymi kontextami. Toto predstavenie sa snaží priblížiť k čo najobjektívnejšiemu pohľadu na tak zložitý problém, akým je definovanie sa človeka na základe určitých náboženských predstáv a ideí alebo na druhej strane aj akýchkoľvek tradíciou udržiavaných spoločenských predstáv a mentálnych štruktúr.

„Pracovali sme prevažne s kresťanskou symbolikou. Mojou spirituálnou základňou je kresťanstvo a katolicizmus a predstavenie OMŠA sa obsahovo pohybuje na tejto pôde. Nešlo nám ani o prvoplánovu provokáciu, ani o znesväcovanie významovo hlbokých symbolov, ktoré si vážim. V tvorbe tohoto sóla sme sa snažili dotknúť sa problémov vyvierajucich s mnohých skúsenosti ľudí s jedným výraznym javom – pre našu súčasnu dobu, možno viac ako inokedy pred tým, určite stále aktuálnym - aký trvalý, často negatívny zásah do osobnosti človeka, môže spôsobiť akákoľvek forma fundamentalizmu a lipnutia na dogmách bez schopnosti otvoriť sa pre porozumenie tomu, čo sa zdá byť na prvý pohľad iným, divným. Šlo nám teda o globálne a všeobecne sa objavujúcu skúsenosť, a aj keď sa v predstavení pohybujeme v oblasti konkrétnych symbolov ( pre dosiahnutie čistoty, presnosti a zrozumiteľnosti ) môže ísť o mnoho ďalších kontextov, ktoré si každý divák môže sám sebe prispôsobiť na základe vlastných skúsenosti.“